Hneď zrána
Štyri čísla
Pre niekoho jedno
Pre mňa nebolo
Nechem zabudnutť
Pamätám si tú plechovku
Chuť detstva
Zabudnutých predstáv
Prestaň, kričí bdelý mozog
Ale nečakal by som
Že to budeš ty
Tam kde nie sú uz uličky
Bývaš v uličke vedľa mojej uličky
Kde som nikdy nikdy nebol
V križovatke
Možno na ihrisku
Možno pri vinici
Možno pred domom môjho starého otca
Som sa s tebou po prvýkrát stretol
To sú rána
Štyri čísla
Pre mňa neni jedno
Usmievala si sa ako anjel
Pochopila si ma
Aj ked som ťa prvýkrat videl
Ked som ťa odprevádzal domov
Usmiala si sa a pritúlila
Moju ruku si si okolo krku pripla
Ako novy náhrdelník
Prstom sa hrám s pántom tvojho vrchu
Ďalším robím čiaru na tvojom krku
A už je ruka pod ním pod ním pod ním
Chytim do nej jedno z tvojich pŕs
Náhle sa odomňa pustíš
Tam sú vaši v dialke
A nie takej dialke
Súdia ma očami
A viem že keď odídem
Nútia ťa slovami
Nech na mňa zabudneš
Rozlúčime sa
Naposledy
Nemôžem sa už nohami dotknút zemi
Odchádzam po strechách domov
Skáčem a skáčem
Z komína na komín
Nie je to ťažké pre mňa
Ja len dúfam že sa obzrieš
Už som v dialke
Jedenásty komín
pred vchodom zastavíš nohy
Tak zas čakám že sa obzrieš
Lebo vieš že ja sa obzriem
Už si rozmazaná
No keď otočíš sa
Ja stále vidím keď sa obzrieš
Štyri čísla
Tvoja ulica zmyzla
A mne to vobec nie je jedno
A snáď ešte chvílku nebude
1 1 1 1
