emily pamätáš si ešte?
všetky tie slová čo zmizli v daždi
všetky tie slová čo si si čítala naspať znova
potom zmizli,
zomreli,
ako slabnúca ozvena
pamätáš si aj veci čo sa nestali
ako kráčame doma po červenom piesku
chladný kameň zrúteného kostola
ti chladí ruku
pamätáš si všetky tie sny
odísť ďaleko
kde ťa rozmrazím mojimi riadkami
keď zavriem oči tlkot srdca
nahradený dupotom koní
a môj dych znie ako struny harfy
pamätáš si všetky tie dotyky
kde sme v diaľke načiahli ruky
do našich smerov
a boli sme si bližšie
aj keby sme boli s dvoch svetov
Emily pamätáš si?
všetky naše slovká, naše symboli
smútim na ten deň keď na ne zabudneš
a bude to skoro
to sama vieš
Emily pamätáš si?
vravela si mi, nech som sám sebou
aj pred tebou
nech sa nebojím
no ja som bol pred tebou JA
a to som nebol, pred nikým iným
no teraz som stratil zrkadlo
už sa nevidím
Emily, nezabudni
spravil som ti zbierku
nebuď cudzia Emily
hviezdy sú mŕtve, ale ich svetlo nám dáva svetlo
Emily
toto je moje svetlo
k tebe