posledné kvapky rosy na magnólii

Autor: Kornel Krakovský | 30.1.2020 o 2:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  9x

BenArzénxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy

začať odznova

vyskočiť z okna

a poskladať sa

kosť po kosti

 

no ťažké sú kosti

ťažké je mäso

ťažká je koža

ťažká je duša,

 

lupene magnólie sú

veľké a silné

tak prečo udržia len tie

kvapky rosy?

 

držím slzy v očiach

nech som stále za chlapa

nemôžem plakať

nemôžem sa cítiť zle

ako hovoril raz filozof:

'veď vzchop sa chlapče'

 

áno, som dosť citlivý

a berem si skoro všetko osobne

a pochybujem vo všetkom, aj v sebe

hlasy mi držia hlavu pod hladinou

v neistote

 

pochybujem v sebe ale verím si ako nikto iný

mám predstavy o budúcnosti

hovoriť mi zasnený, slabé slovo

nohami a rukami som hlboko v zemi

držím ju za korene, držím ju v šachu

 

pochybujem ale som neoblomný

som muž a som dosť femininný

zato čím si stojím

sa postavím aj celému svetu

a to považujte za otvorenú výzvu

 

som obsesívny a neviem sa sústrediť

mám zmätok v mysli a často hľadám

čo hovoriť

nenávidím nenávisť a nenávidím väčšiny

 

nenávidím že žijem v krajine

intelektuálnej nevzdelanosti

ľudí čo sa pred pár sto rokmi zobudili

z úplnej ľahostajnosti

do zaslepenej nenávisti

a každým dňom to vyzerá, že ide o väčšiny

 

nenávidím keď ma posielajú dole

aj keď som sa tu narodil

len zato že viem o jazyk viac ako vy

tak prečo sa čudujete mojej nenávisti?

 

nenávidím ako sa k sebe správajú

moji bratia a sestry

z jednej aj z druhej strany

ale pevne dúfam, že ide len o menšiny

 

nenávidím že keď prídem na návštevu dole

vidím chudobu, vidím zúfalosť

vidím prívetivý úsmev a prepadnuté tváre

 

pravá ruka v ohni

ľavá ruka v ohni

ktorá bolí viac?

 

raz možno nastane mier...

keď nastane mier,

viem že sa budem hádať,

aj bez príčiny

 

no vždy niečo bude, ako to vidím

 

preto som

na Slovensku z Maďara

v Maďarsku za Slováka

 

a nenávidím ľudí

čo si hovoria

chlapský chlapi,

čo nenávidia

citlivých, cudzích a teplých

lebo v nich vidia svoj tajný strach

a hlboko skryté pocity

 

nenávidím ľudí

čo lovia na pocity

tých čo na energii, emócii, ľútosti iných

by sa radi priživili

 

osamelé slzy sú najviac úprimné

 

každý chceme od niekoho niečo

zabúdame len tak byť

zabúdame len tak žiť

 

a hlavne

 

nenávidím večne sa sťažujúcich

večne mudrujúcich

tých čo si myslia, že majú čo povedať

len preto, lebo to vedia povedať pekne

 

a tak

 

postavil som si

domček z karát

myslel som si že je

domček z dreva

 

všetko môže odísť

jediné čo zostáva

je čo máš v hlave a srdci, sa hovorí

to hovor tím, čo aj to stratili...

 

treba nájsť novú silu

 

tak sa rozhodnem za svoju nerozhodnosť

a vydám sa na 100 smerov

jedným smerom

 

hľadám prázdno

nech kráčam z Bohom

aby som sa stal

hlasom volajúcim v púšti

osamelým

prázdnym

bez nenávisti

_večným

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česká manažérka Veronika Brázdilová: Nie som karieristka, ktorá nechcela deti

Česká manažérka Veronika Brázdilová hovorí o predčasnej menopauze aj o škatuľkovaní žien, ktoré si nezaložia rodinu.

Čaputová zverejnila prvú diskusiu na aktuálne témy

Prvá časť sa zamerala na predvolebnú atmosféru na Slovensku.


Už ste čítali?