ležím dneska ako vždy
do každého smeru
každým dňom a každou chvíľou
pomali ma berú
pomali
pomalšie
pomaličky
dochádza mi času
a zisťujem to vtedy
keď mám priveľa času
lebo môžeš mať len veľa času
alebo žiaden
lebo môžeš mať len veľa Seba
alebo nič
a tak
keď ma zobrali
kúsok po kúsku
a ja som zostal - bez seba
hm
rozmýšľam kto som bol
už nie som svoj
tak zodvihnem nesvoje telo
vytasím nesvoje ruky
spojím nesvoje dlane
urobím z nich tanier
zbieram do neseba
to čo som mal aj doteraz
ale...
....
.....
.............
.....................
....odišlo to do vzduchu (?)
tak nazbieram vzduch do rúk
ale to nie vzduch potrebujem
spomeniem si
ako ma učila korytnačka
v tých rukách potrebujem stlačiť seba
ale
čo je potom to modré?
modré svetlo
čo sa mi tvorí v duši
a ide mi do nedlaní
hm
tie spomienky čo som nikdy nemal
nočné svetlá
dym
na balkóne
letná rosa na tráve
rosa ktorú cítim na tváry
pesničky ktoré opakujú všetci
akoby ich naozaj precítili
a ja si len klopem na dvere
a sám si otváram
modré svetlo pohltilo moje ruky
namieril som ich na mesiac
mesiac už nie je
ale za chvíľu sa vráti
len sa naň nemôžem pozrieť
nie