Naťahujem si kosti z rána
Život je tenká struna v rukách starého kráľa
Prechádzam popri vystrelenom šípe
Nočné nebo nado mnou
A pôda pod nohami škrípe
Prázdne polia posipané suchými listami
Červený tieň slnka Ťahajúc sa drevenými prstami stromov
Igelitové stany, ktorým tunajší hovoria domov
Studené kamene, na nich staré mená
Pod nimi
Vyschnuté pramene, čo som dostal do vena
Zo zimi
Škrípe pôda, škrípu moje zuby
Praskajú kamene Rastú z nich malé huby
krehký život porazil tvrdú smrť
zbehlý svetom, viem že to sa stať nemá
Videl som predsa tie stromy
čo v kmenoch skrývajú zabudnuté mená
Mäkko pod nohami
Gumená tráva
Nad voskovou riekou Z rána, domov môj sa stáva
To je z dola správa Nech tým hore lepšie sa spáva
Berem si kosu, starú čiernu kozu
Prichádzam vyzúvať zem dávno bosú
Usadím sa pod elektrickým stĺpom
Tento tieň je balzam mojim suchým kĺbom
Odpojený od vedenia
Tu nájdem pokoj, toto je môj výbeh
Môžem rozprávať príbeh psov mačiek,
Bielej šedej čiernej
Žijú v jednom kruhu
Ak nezvládneš leto
Prelistuj dve strany
Nájdeš zimu tuhú
Len si neoblíž prsty, ak nechceš mať jazyk v hrsti
Čierne písmená zahrejú
lebo najteplejšie je v tme
Nevydaj sa zlým smerom
Lebo ľahko skončíš v hre
Biela šedá čierna
Je pre mna len 5 minút, ked sa snažím zaspať
Ked spájam svoje kosti, začinajú už praskať
Našťastie tu mám plno žuvačiek, ale nechcem sa chvastať
Kosti zostanú pokope, možno mi dovolia si zastať
No radšej chvílku zostanem sedieť
Kým sa lepia kosti
Hostí v svojej hlave
Vyhostím na 5 minút
Na strany pravé a ľavé
Do riadkov
Nechcem ich už dalej riediť
Stačí ich už len do farieb striediť
Toto sú zlepené kosti, žiadny ostych
Sú to cnosti, kvety na trnoch ostrých