niečo staré, zabudnuté a mrtvé, čomu dáme na chvílu znova život, nech sa preberie a....

Autor: Kornel Krakovský | 30.9.2020 o 16:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  16x

niečo staré, zabudnuté a mrtve, čomu dáme na chvílu znova život, nech sa preberia a zistí že sa nič nezmenilo, všetko vyzerá presne ako v tých jeho snoch o kostiach zlepených žuvačkamixxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy

 

Naťahujem si kosti z rána

Život je tenká struna v rukách starého kráľa

Prechádzam popri vystrelenom šípe

Nočné nebo nado mnou

A pôda pod nohami škrípe

 

 Prázdne polia posipané suchými listami

Červený tieň slnka Ťahajúc sa drevenými  prstami stromov

Igelitové stany, ktorým tunajší hovoria domov

 Studené kamene, na nich staré mená

 Pod nimi

 Vyschnuté pramene, čo som dostal do vena

Zo zimi

 Škrípe pôda, škrípu moje zuby

 Praskajú kamene Rastú z nich malé huby

krehký život porazil tvrdú smrť

zbehlý svetom, viem že to sa stať nemá

Videl som predsa tie stromy

čo v kmenoch skrývajú zabudnuté mená

 Mäkko pod nohami

Gumená tráva

 

Nad voskovou riekou Z rána, domov môj sa stáva

To je z dola správa Nech tým hore lepšie sa spáva

Berem si kosu, starú čiernu kozu

Prichádzam vyzúvať zem dávno bosú

Usadím sa pod elektrickým stĺpom

Tento tieň je balzam mojim suchým kĺbom

Odpojený od vedenia

Tu nájdem pokoj, toto je môj výbeh

 

 Môžem rozprávať príbeh psov mačiek,

Bielej šedej čiernej

Žijú v jednom kruhu

Ak nezvládneš leto

Prelistuj dve strany

Nájdeš zimu tuhú

Len si neoblíž prsty, ak nechceš mať jazyk v hrsti

 

Čierne písmená zahrejú

lebo najteplejšie je v tme

Nevydaj sa zlým smerom

Lebo ľahko skončíš v hre

Biela šedá čierna

 

Je pre mna len 5 minút, ked sa snažím zaspať

Ked spájam svoje kosti, začinajú už praskať

Našťastie tu mám plno žuvačiek, ale nechcem sa chvastať

Kosti zostanú pokope, možno mi dovolia si zastať

No radšej chvílku zostanem sedieť

Kým sa lepia kosti

Hostí v svojej hlave

Vyhostím na 5 minút

Na strany pravé a ľavé

Do riadkov

Nechcem ich už dalej riediť

Stačí ich už len do farieb striediť

Toto sú zlepené kosti, žiadny ostych

Sú to cnosti, kvety na trnoch ostrých

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Rešpekt k ťažkej práci

Z nemocnice sme sa dozvedeli, že priateľky Borisa Kollára sa tam dostávali do konfliktov so sestričkami.


Už ste čítali?