už chvíľu sa chcem prebiť cez svoju škrupinu
po tých pár mesiacoch
odkedy som do nej zaliezol
už tu nemám miesta ani žiť
natoľko som v nej odvtedy narástol
(a to nie v dobrom)
teplé hniezdo
je ako sedieť na pahrebe
čo zostala po spálenej bosorke
to čaro z tohto miesta uz zmizlo
teplé hniezdo
vtáci si ho stavajú vysoko
no to nezaručí že mačka mláďatá nezje
teplé hniezdo
a tak si akože klopem na škrupinu že haló
dufajúc že niekto naspäť zaklope
už neviem či som vonka alebo vnútri
som zakliesnený ale...kde je menej miesta?
teplé hniezdo
klopem
čím silnejšie je ticho tým skôr prídem nato
že len sám sa stadeto von(dnu?) prebijem
ale čo potom?
aj keď je dobré vonka(dnu?) zazrieť svetlo
zavriem oči
vyleziem von(dnu?)
pustím sa dole(hore?)
vietor je silný
niekam ma zanesie
možno mi zlomí krídla ale
vietor je silný..
niekam ma zanesie
lebo úprimne
dalo by sa poletieť hore
príliš blízko slnku
ale ak to je výhra
tie mi už nedáva radosť
nerobím tie veci preto
aby som sa cítil lepšie
robím ich len preto, lebo som ich robil vždy
a ak môžem vyberám si tmu a chlad
pri nich sa cítim najlepšie
a áno
sú chvíle keď oslabnem
ale to nepriznám, ak netreba
lebo len vtedy, keď som sám
poznám seba najlepšie
a vtedy si vyberám tmu a chlad
a klopem na tú škrupinu
prstom jemne...hľadám náznak...
možnú prasklinu(možno cestu dnu?)