vieš
o čom to je?
keď máš miestnosť plnú zrkadiel
a nič medzi nimi
odrážajú sami seba?
nevedia existovať
sú zmätené
boja sa
bojím sa
keď nemám čo imitovať
vidím prasklinu
v stene
tak tam zapadnem
aj keď je možno
na mňa primalá
a chladný kameň
tlačí na mňa
tlak je opora
a úder je dotyk
a z citov žijem
a city mi berú život
je to ako pohár vody
každý dúšok osvieži
ale nikdy sa nedoplní
a nakoniec zostaneš
prázdny