živé stehy

Autor: Kornel Krakovský | 27.10.2020 o 19:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  11x

BasedOnSStoryThatsNotMinexxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy

vieš dievča

čo by povedali tieto steny?

keď sa dlhé noci do nich pozerám

keď sa otáčam ku stene

a teba tam hľadám

 

snažím sa ťa tam očami dokresliť

ale jedine som naučil steny rozprávať

 

hovoria mi

nech ich už nebúram

hovoria

 

nech ticho načúvam

ale počujem len svoj tlkot srdca

alebo to možno

len niekto klope na druhej strane

prikladám si k stene ucho

ako si si ti dávala hlavu

k mojej hrudi

 

hovoria

celú pravdu

zdá sa mi

no ja si pred pravdou zakrývam uši

odtrhnem sa od steny

vlastným strachom

vlastnými rukami

až spadnem z postele

 

hovoria ďalej

načo čakáš?

nasu farbu už poznáš

zober si trocha omietky

 

hlas lákavý

a trošku známi

skryjem sa za vankúš

som bojazlivo zvedavý

 

hovorí

príď ku mne

a ja sa ti odhalím

 

chceš vedieť čo je zamnou

ja ti to poviem

 

                                             len ma nezabi pravdou

 

pravda nemusí byť pravdou

poď

ja ti ju ukážem

 

prilož na mňa ruku

cíť môj chlad

 

neboj sa ma

na dlani ti zostala omietka

 

zober ju do úst

pokrsti sa

 

daj mi svoju krv

a ja tebe

ukážem sa

 

a moja reč sa pomali stratila

a vtedy sa objabila

dievča

stena sa stala priesvitnou

stala sa betónovou záclonou

 

videl som za ňou ženskú siluetu

pomyslím si

vidim tam teba?

 

dievča

zovriem vankúš v rukách

vstanem

a pustím ho na zem

už ho nepotrebujem

 

poteším

a

priblížim

sa

 

neposlušné vlasy

jej tvar mi zakrývali

načiahnem sa pod ne

a citim chlad steny

 

bola to ona

stelesnila sa mi Stena

odhalila záclonu

a chladnými rukami ma pohladila

 

už si môj

a ja som tvoja

buduj na mne

a budem tvoja opora

      

                                        povedala

                                        tesne predtým

                                        kým ma moja reč

                                        navždy opustila

 

náruč mi otvorila

a svoje chladné nahé telo odhalila

 

zamkla okolo mňa ruky aj nohy

 

povedala

'už si vo mne celý'

 

a tak som zostal dievča

v Nej

zamurovaný

 

zavretý do steny

a zavretý do vety

naveky

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?