vieš dievča
čo by povedali tieto steny?
keď sa dlhé noci do nich pozerám
keď sa otáčam ku stene
a teba tam hľadám
snažím sa ťa tam očami dokresliť
ale jedine som naučil steny rozprávať
hovoria mi
nech ich už nebúram
hovoria
nech ticho načúvam
ale počujem len svoj tlkot srdca
alebo to možno
len niekto klope na druhej strane
prikladám si k stene ucho
ako si si ti dávala hlavu
k mojej hrudi
hovoria
celú pravdu
zdá sa mi
no ja si pred pravdou zakrývam uši
odtrhnem sa od steny
vlastným strachom
vlastnými rukami
až spadnem z postele
hovoria ďalej
načo čakáš?
nasu farbu už poznáš
zober si trocha omietky
hlas lákavý
a trošku známi
skryjem sa za vankúš
som bojazlivo zvedavý
hovorí
príď ku mne
a ja sa ti odhalím
chceš vedieť čo je zamnou
ja ti to poviem
len ma nezabi pravdou
pravda nemusí byť pravdou
poď
ja ti ju ukážem
prilož na mňa ruku
cíť môj chlad
neboj sa ma
na dlani ti zostala omietka
zober ju do úst
pokrsti sa
daj mi svoju krv
a ja tebe
ukážem sa
a moja reč sa pomali stratila
a vtedy sa objabila
dievča
stena sa stala priesvitnou
stala sa betónovou záclonou
videl som za ňou ženskú siluetu
pomyslím si
vidim tam teba?
dievča
zovriem vankúš v rukách
vstanem
a pustím ho na zem
už ho nepotrebujem
poteším
a
priblížim
sa
neposlušné vlasy
jej tvar mi zakrývali
načiahnem sa pod ne
a citim chlad steny
bola to ona
stelesnila sa mi Stena
odhalila záclonu
a chladnými rukami ma pohladila
už si môj
a ja som tvoja
buduj na mne
a budem tvoja opora
povedala
tesne predtým
kým ma moja reč
navždy opustila
náruč mi otvorila
a svoje chladné nahé telo odhalila
zamkla okolo mňa ruky aj nohy
povedala
'už si vo mne celý'
a tak som zostal dievča
v Nej
zamurovaný
zavretý do steny
a zavretý do vety
naveky