Čítanie s porozumením

Autor: Kornel Krakovský | 22.12.2020 o 13:04 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  7x

CtiteSiStaršíchxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy

Konečne som si získal pozornosť Starého žabiaka. Pozorne sedel a počúval. Aj keď mal oči skryté pod hromadou zvráskavenej pokožky nejako som vedel, že sú pozorne upreté na mňa.

 

Pozorne? Ťažko povedať? Myslím si že každý starý sedí tak, ako on vtedy. Vyhladnutý na dianie, na pozornosť, na prítomnosť, teraz pravdepodobne všetku svoju energiu venoval tomu sedeniu. Nechcem sa mu posmievať. Močarina má pred ním rešpekt, obyčajné žaby ho veľmi často nenavšťevujú. Hovorí sa, že ak nemáš čistú dušu, nemôžem vstúpiť do jeho nory.

 

Mne prišiel len osamelý. Ale sedel pokojne. Pokojne ako bytosť ktorá vie všetko a zároveň vie aj to, že nič nemôže ovplyvniť. Bol múdry. (Nie len preto že bol starý)

 

Ani ja by som sa k nemu nemohol len tak doplaziť. Moja vstupenka do jeho nory my ležala pred nohami. Nesmierne ťažká a veľká kniha. Bola to Kniha Všetkých Otázok. Ako názov navráva, tento zväzok papiera má v sebe všetky otázky sveta. Vznikla vtedy, keď vznikla prvá otázka a odvtedy je stále väčšia a väčšia, ťažšia a ťažšia.

 

Žiaľ nemá v sebe žiadne odpovede.

 

Ak je táto knižka dverami, Starý žabiak je kľúčom. Pozná všetky odpovede. Jediné čo musím spraviť je nalistovať si svoje otázky a on mi na nie odpovie.

 

Čítam

 

Starý žabiak nereaguje.

 

Opakujem.

 

Nič.

 

Nechcem byť drzí, čítam znova.

Nič.

 

Pán Starý, prečo mi neodpovedáte?

 

Nepočul som nič.

 

Nechápem.

 

Čítaj znova.

 

Čítam.

 

Znova nič.

 

Naozaj čítaš synak?

 

Ja sa počujem, povedal som drzo.

 

Ale počúvaš sa?

 

Nechápal som.

 

Vieš čo čítaš?

 

Áno, moje otázky.

 

A máš ich aj v hlave, alebo len na jazyku?

 

...

 

A v srdci?

 

Teraz som stíchol ja.

 

...stíchol úplne.Toľko hlasov čo som mal v hlave v pozadí. Malé žubrienky čo kričia jedna cez druhú, ale nepočuť poriadne ani jednu.Ani jedna z nich nebola moja otázka. Boli to otázky z môjho okolia, ktoré som mimovoľne vymenil za svoje. Tieto žubrienky sa mi nasťahovali do hlavy, žerú, kým tie moje umierajú hladom.

 

Pohladil som ich po slizkom tele.

 

Žubrienky, ak budete rozprávať po jednom, raz aj vyrastiete. Budete dospelé žaby. A potom vás už môžem pustiť.

 

 

Čítal som znova.

 

Starý žabiak si odkašľal.

 

Tu sú odpovede pre tvoje otázky..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.


Už ste čítali?